FARO furniture je kolekcia keramického nábytku inšpirovaná portugalským mestom Faro a azulejo dlaždicami. Multifunkčný objekt spájajúci stôl a stoličku pracuje so svetlom, tieňom a prírodnými materiálmi. Vytvorený je technológiou extrudovanej keramiky a taveného skla, materiálov s dlhou históriou, známou pre ich trvácnosť, udržateľnosť a nadčasovosť. Svetlo meniace výraz objektu prináša zmyslový zážitok, FARO prepája minimalizmus s prírodou a reaguje na potrebu harmónie človeka s prostredím.

Taburetka Grace spolu s barovou stoličkou a väčšou pohovkou patrí do kolekcie sedacích nábytkov Grace. Inšpiráciou pre kolekciu sa stal fashion dizajn a módny priemysel, modelky, strihy... Pevná časť znázorňuje telo modelky a čalúnená časť oblečenie, ktoré predvádza. Čalúnenie má dve vrstvy, čo odkazuje na vrstvenie oblečenia, záhyby, volány a podobne. Myšlienkou projektu bolo vytvoriť reálny predajný produkt v spolupráci s reálnou firmou na základe čoho bola oslovená firma Domark, ktorá pomohla s realizáciou prototypu.

Stolička Lono vychádza zo symboliky lona a organických kriviek ženského tela. Zadné nohy plynulo prechádzajú do operadla a sú umiestnené bližšie k sebe, čím evokujú ženskú siluetu. Naopak, predné nohy sú širšie rozostúpené, aby zabezpečili stabilitu, pričom plynule nadväzujú na podlaketníky a operadlo. Dominantným prvkom je výrazný čalúnený sedák, ktorý vizuálne aj symbolicky odkazuje na ženské lono. Kovová konštrukcia dodáva pevnosť a zároveň kontrastne zvýrazňuje mäkkosť čalúnenia. Spojenie čalúneného sedáka a kovovej konštrukcie vytvára kontrast medzi surovosťou železa a eleganciou šľachtického rodu.

Projekt dyplomowy, jakim jest kolekcja siedzisk "Swoboda" jest zestawem mebli zaprojektowanym dla osób pracujących kreatywnie. Główne założenia koncentrują się na: wspieraniu dynamicznych i niestandardowych pozycji pracy (np. siedzenie ze skrzyżowanymi nogami); budowaniu osobistej relacji z przedmiotem poprzez stosowanie naturalnych materiałów (drewno) o przyjemnych wrażeniach haptycznych; oraz tworzeniu intymnej, osobistej „ramy” dla pracy, inspirowanej wzorcami takimi jak historyczne Studiolo i idee Formy Otwartej badane przez Oskara Hansena.

Návrh interiéru izieb horskej chaty Milana Rastislava Štefánika. Súčasné priestory, ktoré už polstoročie slúžia návštevníkom, nesú stopy času a volajú po novej energii. Cieľom návrhu bolo prepojiť funkčný interiér s emóciou a príbehom, ktorý nie je artikulovaný slovami, ale je tichým súzvukom tvaru hory, svetla a miesta. Koncept sa opiera o rešpekt a zároveň prináša svieži kontext miesta pre moderného turistu. ak je dizajn, ktorý premieňa krátkodobý pobyt na zapamätateľný zážitok a posilňuje identitu chaty.

Harbour Symphony predstavuje architektonický koncept, v ktorom sa hudba stáva nástrojom tvarovania priestoru. Akustické parametre boli pretransformované do priestorových foriem, čím vznikol interiér s vlastnou rytmikou a gradáciou. Dominantná koncertná sála pre tisíc divákov, riešená ako „dom v dome“, využíva vrstvenú drevenú konštrukciu ako akustickú membránu a flexibilný sedací systém reagujúci na dramaturgiu podujatí. Interiérová kompozícia s dynamickým svetelným a farebným kódovaním sprostredkúva vizuálno-akustickú synergiu, zatiaľ čo kontrast medzi transparentnou oceľovo-sklenenou obálkou a hrejivým dreveným jadrom dotvára jedinečnú architektonickú atmosféru.

Transformácia nevyužitej renesančnej Bašty vo Zvolene skúma medzičas ako tvorivé médium. Objekt čakajúci na rekonštrukciu sa stáva priestorom dočasnosti, reakcie a prítomnosti človeka. Koncept funguje ako filter pred vizuálnym a mentálnym zahltením – ponúka spomalenie, sústredenie a možnosť tvorby. Horné podlažia poskytujú zážitkové bývanie pre tvorivý únik, spodná úroveň slúži ako otvorená scéna a výstavný priestor. Bašta sa tak mení z obrannej pamiatky na živý nástroj, ktorý reaguje na človeka a otvára dialóg medzi históriou, súčasnosťou a tvorbou.

Navrhovaná budova v historickom jadre Modry rešpektuje klasicistický charakter fasády a dopĺňa ho modernými prvkami z betónu, hliníka a dreva. Pôdorys v tvare „U“ vytvára dvor, ktorý spolu s verejnými priestormi na prízemí podporuje komunitný život. Vyššie podlažia slúžia na vzdelávanie, prácu a krátkodobé ubytovanie. Dôležitým prvkom je bezbariérovosť, ktorá spája historické prostredie s modernými funkciami.